Vidieť a byť videný je jednou zo základných predpokladov bezpečného pohybu v cestnej premávke. Toto pravidlo získava na svojej závažnosti zvlášť v jesennom období, ktoré je príznačné rýchlymi poveternostnými zmenami s častým výskytom hmiel a dažďa. Výsledkom takéhoto počasia je znížená viditeľnosť, kedy podcenenie použitia správneho osvetlenia vozidla môže mať častejšie ako inokedy závažné následky.
Znížená viditeľnosť
Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z., čl. I, prvá časť, §2 definuje zníženú viditeľnosť takto:
Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
aa) zníženou viditeľnosťou viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, dažďa a v tuneli.
Hmlové svetlá
Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z., čl. I, druhá časť, druha hlava, §32, odst. 3 definuje používanie hmloviek takto:
Predné svetlomety do hmly a zadné svietidlá do hmly vodič smie použiť len za hmly, sneženia alebo za dažďa.
Predné alebo zadné, zbytočne rozsvietené hmlové svetlá môžu nepríjemne a niekedy až nebezpečne oslňovať ostatných vodičov. Preto ich používanie je potrebné racionálne prispôsobiť aktuálnym podmienkam a tie sa na ceste môžu často a náhle meniť. Tu sa pochopiteľne dostávame k vodičom, ktorí jednoducho zabudnú hmlovky vypnúť aj keď sa viditeľnosť na ceste zlepší. Ďalšou skupinou vodičov sú tí, ktorí zapínajú hmlovky len tak pre istotu alebo dokonca len preto, že to dobre vyzerá. Na takýchto vodičov však zákon myslí a za použitie predných svetlometov do hmly a zadných svietidiel do hmly v čase, keď nie je hmla, nesneží alebo neprší, stanovuje pokutu až do výšky 30 eur.
Ako teda vyhodnotiť stav viditeľnosti a kedy rozhodnúť, že je už potrebné zapnúť hmlové svetlá? Ideálnou pomôckou je viditeľnosť zadných svetiel vozidla, ktoré ide pred vami. Keď ich skoro nevidíte, je čas zapnúť hmlovky. Teda opäť scenár hustej hmly, silného dažďa alebo silného sneženia. V iných prípadoch nie sú zapnuté hmlovky vôbec nutné a svoju vec dobre odvedie normálne osvetlenie na vozidle.
Je potrebné pripomenúť si aj nasledovné fakty:
- podľa zákona NR SR č. 8/2009 Z. z., čl. I, druhá časť, druha hlava, §32, odst. 1, vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.
- podľa zákona NR SR č. 8/2009 Z. z., čl. I, druhá časť, druha hlava, §32, odst. 4, vodič smie jazdiť aj s parkovacími alebo obrysovými svietidlami, ak má súčasne rozsvietené stretávacie svetlomety alebo diaľkové svetlomety, alebo predné svetlomety do hmly, ak je nimi vozidlo vybavené.
Zaujímavosť:
V Českej republike zákon č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích v § 32 hovorí, že „
přední světla do mlhy smí řidič užít jen za mlhy, sněžení nebo hustého deště. Zadní světla do mlhy musí řidič za mlhy, sněžení nebo hustého deště užít vždy.“
Na rozdiel od Slovenska je teda v Čechách exaktne stanovené, že predné svetlomety vodič smie za stanovených podmienok použiť, ale zadné musí.
Ďiaľkové svetlá
© Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie akejkoľvek časti obsahu zo zdrojov ASP je bez predchádzajúceho písomného súhlasu ASP porušením autorského zákona!
