BMI sa vo všeobecnosti používa ako prostriedok na koreláciu medzi skupinami súvisiacimi s celkovou hmotnosťou a môže slúžiť ako neurčitý spôsob odhadu adiposity. Dvojitosť BMI spočíva v tom, že zatiaľ čo je ľahké ju použiť ako všeobecný výpočet, je obmedzená, pokiaľ ide o to, aké presné a relevantné údaje z nej môžu byť. Všeobecne platí, že index je vhodný na rozpoznanie trendov v sedavých alebo nadváhových jedincoch, pretože existuje menšia miera chýb. BMI používa WHO ako štandard pre zaznamenávanie štatistiky obezity od začiatku 80. rokov minulého storočia.
Táto všeobecná korelácia je obzvlášť užitočná pri konsenzuálnych údajoch týkajúcich sa obezity alebo rôznych ďalších stavov, pretože môže byť použitá na vytvorenie poloprepresnej reprezentácie, z ktorej možno stanoviť riešenie alebo sa môže vypočítať RDA pre skupinu. Podobne sa stáva čoraz dôležitejšou pre rast detí, pretože väčšina detí je usadená. Prierezové štúdie ukázali, že sedaví ľudia môžu znížiť BMI tým, že sa stanú fyzicky aktívnejšími. Menšie účinky možno pozorovať v prospektívnych kohortových štúdiách, ktoré poskytujú podporu aktívnej mobilite ako prostriedku na zabránenie ďalšiemu zvýšeniu BMI.
Predpoklady týkajúce sa distribúcie medzi svalovou hmotou a tukovou hmotou nie sú celom presné. BMI vo všeobecnosti nadhodnocuje adipozitu u ľudí s vyššou telesnou hmotnosťou (napr. športovci) a podhodnocuje prebytočnú telesnú hmotnosť ľudí s nižšou telesnou hmotnosťou. Štúdia, ktorú v júni 2008 uskutočnili Romero-Corral a kol. skúmalo 13 601 subjektov z tretieho Národného prieskumu zdravotného stavu a výživy (NHANES III) Spojených štátov a zistilo sa, že 21% mužov a 31% žien má BMI definovanú obezitu (BMI> 30).
Použitím percentuálneho podielu telesného tuku (BF%) však bola definovaná obezita definovaná BF u 50% mužov a 62% žien. Zatiaľ čo BMI definovaná obezita vykazovala vysokú špecifickosť (95% u mužov a 99% u žien), BMI vykazovala slabú citlivosť (36% u mužov a 49% u žien). Napriek tomuto podhodnoteniu obezity pomocou BMI sa zistilo, že hodnoty BMI v intervale medzi 20 a 30 BMI súvisia so širokým rozsahom telesných tukových percent. U mužov s BMI 25 má približne 20% percentuálny podiel telesného tuku pod 20% a približne 10% má percento telesného tuku nad 30%.
BMI je obzvlášť nepresný pre ľudí, ktorí sú veľmi fit alebo atletickí, pretože ich vysoká svalová hmotnosť ich môže zaradiť do kategórie nadváhy pomocou BMI, aj keď ich percentuálne podiely v telesnom tuku často spadajú do kategórie 10-15%, čo je pod úrovňou sedentárnejší priemerný stav, ktorý má normálne číslo BMI. Napríklad kulturista a osemkrát pán Olympia Ronnie Coleman by bol považovaný za morbidne obézny na základe jeho BMI 41,8. Zloženie tela pre športovcov je často lepšie vypočítané pomocou merania telesného tuku, ktoré sa určuje takými technikami, ako sú merania kože alebo vážení pod vodou, a obmedzenia manuálneho merania tiež viedli k novým alternatívnym metódam na meranie obezity, ako je telo objemový index.
